Vozidlá › Autobusy › Karosa ŠM 11

Mestský autobus Karosa ŠM 11 pochádzal z produkcie podniku Karosa Vysoké Mýto, vyrábaný bol v rokoch 1964 až 1981. Rad autobusov Š 11 predstavoval nástupcu autobusov Škoda 706 RTO a zahŕňal mestský (ŠM), linkový (ŠL) aj diaľkový (ŠD) autobus. Vývoj mestského autobusu sa zavŕšil v roku 1964 vyrobením overovacej série ŠM 11. Konštrukcia bola v mnohom na tú dobu prevratná a unikátna. Aby sa pokryl vysoký dopyt po autobusoch, použila sa panelová konštrukcia. Karoséria sa skladala zo šiestich panelov - základného rámu, bočníc, predného, zadného čela a strechy, čo umožňovalo jednoduchšiu a rýchlejšiu montáž. Ročná produkcia sa rátala na tisíce. Celkovo sa vyrobilo viac ako 26-tisíc autobusov radu Š 11. Nevýhodou tejto konštrukcie bola krátka životnosť, čo v socialistických podmienkach nevadilo. Vozidlový park sa priebežne obmieňal. Ani pri dopravných nehodách nedopadli vozidlá Š 11 veľmi slávne - karoséria nemala dostatočnú pevnosť. Vývoj karosérie predbehol vývoj motora, prevodovky a zadnej nápravy. Po skúsenostiach s vývojom samonosných autobusov sa špeciálne pre Š 11 vyvinul motor (ML 630) a automatická prevodovka Praga 2M 70.

Informácie o dodávkach autobusov Karosa ŠM 11 pre mestskú hromadnú dopravu v Martine a Vrútkach, ktoré nakupoval podnik ČSAD Banská Bystrica sa nezachovali. Tiež nie je známe, či sa v MHD objavili aj linkové autobusy ŠL 11.

Na oceľovom ráme zostavili zvonka oplechovanú panelovú karosériu s ozdobnými lištami. Strop a bočnice interiéru pokryli sololitmi, podlaha bola z drážkovej gumy. Pre cestujúcich osadili latexové sedadlá s PVC poťahom v mestskom usporiadaní 2 + 1. V bočnici umiestnili troje skladacie dvere s elektropneumatickým ovládaním. Pracovisko vodiča získalo polouzavretú kabínku bez bočných manipulačných dverí. Vykurovanie interiéru zabezpečoval naftový agregát, vetranie prebiehalo cez stropné vetráky a horné posuvné časti bočných okien. V interiéri použili žiarivkové osvetľovacie telesá.

Výrobné série sa medzi sebou líšili nielen motorom, rozmermi a obsaditeľnosťou, ale aj vzhľadom. Typ 1608 sa vyznačoval vlnitými plechmi na bočniciach, transparentom nad prednými dvermi a mriežkou v spodnej časti prednej masky. Pri type 1620 boli vlnité plechy nahradené rovnými a červený pás na bočniciach autobusu bol posunutý vyššie. Transparent nad prednými dvermi už nemal typ 1630. Zmenilo sa aj vyhotovenie nárazníkov a v dolnej časti predných dverí zostalo už len jedno okno. Vozidlá boli pravdepodobne dodané v štandardnom červeno-krémovom vyfarbení.

Bližšie informácie o prevádzke, zaradení prvých a vyradení posledných vozidiel nie sú známe. V premávke typ ŠM 11 postupne nahrádzal staršie autobusy Škoda 706 RTO. Posledné vozidlá Karosa ŠM 11 mohli dojazdiť koncom 1980-tych rokov, prípadne začiatkom 1990-tych rokov. Nahradené boli novšími typmi Karosa B 731 a Karosa B 732.

Ak máte bližšie informácie o týchto autobusoch v martinskej MHD, môžete sa o ne podeliť v komentári pod týmto popisom.