Mierové námestie, Hodžovo námestie

Keďže zo 70. rokov si pamätám nápis UDPaMKG, tak sa dá predpokladať, že nápis na fasáde korešponduje s aktuálnym názvom zariadenia na vymývanie mozgov mládeže a teda aj popis fotky je správny.

Predpokladam ze v case vladnutia jednej strany mal postupne palac viacero nazvov a je mozne ze slovo ustredny sa pridavalo dodatocne ked sa otvorila Budkova a Zoska. Co som dohladal, tak jednym z nazvov je Pioniersky dom Klementa Gottwalda v roku 1955. Tato foto je z roku 1963. Na fasade je napis dom pionierov a mladeze Kl. Gottwalda.
Ja som v tej dobe nezil, snad niekto pride s hodnovernym zdrojom ako sa volal v roku 1963.

Nechcem byt rejpal, ale toto bol "Ustredny dom pionierov a mladeze (UDPMKG)" pod ktore spadali aj dalsie (Napr na Budkovej, na Zoske a pod.)

Neviem. Ale kľudne to mohol byť normálny miestny rozhlas - celá Štefánikova bola zatlampačovaná kvôli prvomájovým sprievodom.

Nevieš, na čo bol ten tlampač namierený na priechod pre chodcov?

Ďakujem za upresnenie a doplnenie znalostí ?

A nebolo to v parčíku vpravo ale vľavo, na tejto fotke mimo záberu. V tom parčíku žiadna krčma nebola, až nižšie na Drevenej, ale tam nemali výčap v sude.

To bol vonkajší výčap Šenkvickej viechy a z toho suda tam bolo len čelo, nacapené na budove. Výčap v echt sude bol v Rači oproti Trom zajacom.

Bol tam reléový radič, Siemens prosím pekne. Prvá svetelná križovatka čs. výroby bolo Kamenné, tam bol radič VD Znak Brno.

Moje detstvo. Tú malú ampulu som hrozne chcel, ale po prestavbe križovatky si ich pracovníci MSK rozchytali.

A v tom parčíku vpravo bola fajn záhradná krčma, kde mali výčap v obrovskom sude ☺

Ešte si spomínam, že na tejto križovatke a tuším aj na iných boli vedľa červeného signálu pripevnené tabuľky s namaľovanou zelenou šípkou doprava. Táto zelená šípka mala rovnaký význam ako doplnková zelená vedľa červenej dnes, umožňovala odbočiť doprava aj na červenú s tým, že vodič musel dať prednosť vozidlám a chodcom vo voľnom smere.

Na tejto fotke to ešte nevidno, ale koncom šesťdesiatych rokov tam už asi boli. Vtedy tam podľa mňa už zase nebol ten reproduktor.

Žltá znamenala to isté ako dnes, až na to, že po červenej sa preplo na žltú, nebola červená spolu so žltou.

Čiže pre tých, ktorým sa žltá rozsvietila po zelenej, to znamenalo, že ešte môžu prejsť križovatkou, ak nestihnú pred ňou zastaviť a pre tých, ktorí pred žltou mali červenú, že majú počkať na zelenú. Keďže to prepínal policajt ručne, tak mohol nechať žltú dostatočne dlho, aby sa križovatka vyprázdnila a až potom dať voľno pre druhý smer.

Vodiči boli asi disciplinovanejší, nerozbiehali sa na žltú, ktorá nasledovala po červenej a nesnažili sa pridať a prejsť na žltú po zelenej. Možno k tomu prispievala aj prítomnosť policajta.

S nástupom automatických semaforov nového typu od Siemensa v sedemdesiatych rokoch (prvé bolo myslím Račianske mýto) sa zaviedol signál červenej a žltej súčasne a aj interval na vyprázdnenie križovatky, kedy svietila zo všetkých smerov červená. Vodiči si na to zvykli a začali pridávať na žltú (oranžovú) a rozbiehať sa už na červeno-oranžovú, tak ako je to dnes.

A to malo aký zmysel? Či nebodaj vtedy žltá znamenala niečo iné ako dnes?

Že na všetkých semaforoch súčasne svietila žltá (myslím, že vtedy to bola naozaj žltá farba, nie oranžová ako dnes).

Myslím, že to prepínal policajt v búdke, reléové radiče vtedy ešte neboli.

Čo myslíš žltou pre oba smery?

Toto bola tuším prvá križovatka v Bratislave so semaformi, ešte si ich z detstva pamätám. Trojfarebné signály pre autá aj chodcov. Križovatka mala 3 stavy - voľno pre jeden smer, žltá pre oba smery, voľno pre druhý smer. Červená so žltou sa vtedy ešte nepoužívala.

Ten tlampač je tam načo? Aby policajt z búdky mohol kričať na nedisciplinovaných chodcov?