Pivix vs. Bigmac :
Poriadne si precitajte a porozmyslajte nad tym, co ten druhy napisal. Nemozem ani uplne suhlasit ani uplne nesuhlasit s obomi.
1- A aj T pri premiestneni po urcitej drahe samozrejme vykonaju rovnaku pracu. (ak maju rovnake pasine odpory , hmotnost, ...)
2- na vykonanie tejto prace je potrebne dodat energiu . U A ako chemicku energiu v palive, u T ako EE. Ta sa v motore premiena na mechanicku pracu s urcitou ucinnostou. (u A asi 25% , u T asi 85%) Z cisto energetickeho hladiska , ak by som mal na kurenie pouzit take mnozstva , ktore oba vozidla spotrebovali na rovnakej drahe, tak mi nafta vydrzi 3 az 4 krat dlhsie ako spotrebovana EE. Teda radsej menit na mech. pracu EE kvoli vysokej ucinnosti tejto premeny. Fosilne paliva pouziat tam, kde je ziaduce aj teplo.
3- rekuperaciou sa urcite neda vratit 70% enerie dodanej pri rozjazde.
( vynasob ucinnost motora pri rozjazde s jeho ucinnostou pri energet. brzdeni- este mensia , zohladni ze pri malych rychlostiach je EDB prakticky neucinna a musis dobrzdit mechanicky , cim stracas dalsiu cast kinetickej energie a este je to potrebne vynasobit pradepodobnostou, ze prave v tej chvili bude z danej meniarne odoberat EE iny T, - posledne sa nemusi zaratat, iba ak by v zime troliky kurili z rekuperovanej enerie. )
Oproti A je vyhoda T v tom, ze mozu vratit aj cast potencialnej enerie pri jazde z kopca.
Pivix: pre dany model, mechanicku pracu (porovnanie onych dvoch vozidiel) NEMA vyznam tahat do toho aj ucinost. Potom do toho mozes zacat tahat farbu plechu. Pocitaj to cez kWh.oskm-1, vtedy sa dopocitas k objektivnym cislam. Nema vyzmam dratovat linku/trat, (ekonomicke hladisko) pokial je na nej menej ako 55-65spojov denne.
A prečo by mala byť? Aký má vplyv delenie železnice (jediná inteligentná vec, ktorá sa na Slovensku v oblasti železnice v posledných rokoch udiala) na ceny elektrickej energie?
jakych 70% pri rozjezdu se jenom spotrebovava . Nikoliv rekuperuje. A rad bych videl tech 70% , Uved mi provoz kde se vetsina jizd odehrava vybehem a to nejlepe z kopce. On totiz trolejbus rekuperuje pouze pri vybehu. A i progress ma uvadenu maximalne 50% usporu proudu oproti odporove vyzbroji. To bych rekl ze je podstatne modernejsi vyzbroj nez stary tyristory u trbusu. POkud vim tak rozdil mezi odporovou 9tr a tyristorovou 14tr se uvadel zhruba v rozsahu 35-50% , ne vic.
Uved sem zdroje a tabulky ze kterych vychazis. Rad bych si je nekde dohledal. A pokud pocitas vyhody trakci , zacni od dodavatelu a od nakladu na jednotlivy trakce. Ono to trakcni vedeni a menirny k trbusum zapocitat musis. A obycejna menirna dneska prijde zhruba na 35 milionu kc(prepocet necham tobe) . Rozpocitej to na vozy a pochopis od jakych poctu se trbusy zacinaji vyrovnavat naklady na km autobusum.
Isidor: prave ze mam. To je ten problem. Ja ho chapem, on to dobre myslel v principe, len uviedol ***** zle priklady. Treba to pocitat cez MWh celkovej spotreby, v tom je ten problem. Ty totiz potrebus vycislit kolko si minul a nie kolko si mohol minut. A prave vtedy sa to stava sinlym argumentom, jasnym a nevyvratitelnym a nie sa tam zamotavat do Joule a potom zistit, ze mi vychadza cosi ine ako by som chcel.
To viem, hlavne som sa zameral na sidliskove linky. Najma by som sa vysporiadal s Jazerom, prec s L38 a L13. Po jazere nema co jazdit autobus. Z L38 urobit opatovne expres L52 a z Vazca do Krasnej zriadit jednu linku ktora by mala interval taky, aby sa dalo zbytocnosti prestupit tam aj spat.
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
![<a href='mailto:startrek.10 [zavinac] gmail [bodka] com' >TA</a>](https://www.gravatar.com/avatar/1488610570afd6149ca0d5bbae561d59?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
Peter K
Poriadne si precitajte a porozmyslajte nad tym, co ten druhy napisal. Nemozem ani uplne suhlasit ani uplne nesuhlasit s obomi.
1- A aj T pri premiestneni po urcitej drahe samozrejme vykonaju rovnaku pracu. (ak maju rovnake pasine odpory , hmotnost, ...)
2- na vykonanie tejto prace je potrebne dodat energiu . U A ako chemicku energiu v palive, u T ako EE. Ta sa v motore premiena na mechanicku pracu s urcitou ucinnostou. (u A asi 25% , u T asi 85%) Z cisto energetickeho hladiska , ak by som mal na kurenie pouzit take mnozstva , ktore oba vozidla spotrebovali na rovnakej drahe, tak mi nafta vydrzi 3 az 4 krat dlhsie ako spotrebovana EE. Teda radsej menit na mech. pracu EE kvoli vysokej ucinnosti tejto premeny. Fosilne paliva pouziat tam, kde je ziaduce aj teplo.
3- rekuperaciou sa urcite neda vratit 70% enerie dodanej pri rozjazde.
( vynasob ucinnost motora pri rozjazde s jeho ucinnostou pri energet. brzdeni- este mensia , zohladni ze pri malych rychlostiach je EDB prakticky neucinna a musis dobrzdit mechanicky , cim stracas dalsiu cast kinetickej energie a este je to potrebne vynasobit pradepodobnostou, ze prave v tej chvili bude z danej meniarne odoberat EE iny T, - posledne sa nemusi zaratat, iba ak by v zime troliky kurili z rekuperovanej enerie. )
Oproti A je vyhoda T v tom, ze mozu vratit aj cast potencialnej enerie pri jazde z kopca.