Diskusné fórum › Off-Topic Fórum

Skúška príspevku z nového interface (https://next.imhd.sk/ke/ ) .
• Hypertextové odkazy: Parsovanie odkazov evidentne funguje pôvodným spôsobom, treba dať pozor na odkazy v zátvorkách a zatváraciu zátvorku oddeliť medzerou.
• Oceňujem vypočutie pripomienok a novú možnosť upraviť príspevok do 1 hodiny po odoslaní!
• Existuje možnosť zobraziť najbližšie plánované odchody zo zastávky dizajnovo na celú obrazovku? (Teda rovnako ako na bratislavskej zastávkovej tabuli?)

Nie.

V Nitre sa tento týždeň konala výstava autobusov BUS SHOW 2020
https://imhd.sk/nr/galeria-media/update/14152/bus-show-2020

ukrajinská komédia (ako pre koho...) – https://www.youtube.com/watch?v=4gzmAUnCu4Y

[23 min.] KOŠICE TROLLEYBUS - Dobrý trolejbus (2019)
https://www.youtube.com/watch?v=qh-3PBBKaTY

Pre električkových nadšencov: https://www.youtube.com/watch?v=rIqMs1atppM – 83-minútové interview s vodičom (a youtuberom) obsahuje mnohé podrobnosti z pražskej električkovej prevádzky.

Poslane dufam ze dojde

Ospravedlňujem sa, ale správu som zrejme nezaregistroval. Vieš mi ich poslať na mail afeno@imhd.sk ?

Dobry den ako dlho sa priblizne caka na pridanie fotky sem po poslani emailu? Pred vyse mesiacom som poslal a stae nic.

Ano, lebo ked nevie, tak to nacita z navigacky. Co je fajn pre orientaciu ale absolutne nepouzitelne pre autonomne systemy. Zial dnes este bezne nemame dostatocne rychle rozoznavanie krajiny

Takže v nemeckom systéme musíme aj tak za križovatkou značky zopakovať a tan zvyšok je len o takznaom slovíčkarskom výklade zákona. Ak idem miestom, kde je 50 a za križovatkou už vidím ďalšiu 50, nie je racionálny dôvod (a je tu aj rozpor s fyzikálnymi zákonmi) predpokladať, že od osi križovatky po jej vzdialenejšiu hranocu môžem skokovo zrýchliť na 90 a vzápätí zasa brzdiť.

A kde je napísané, že končí vzdialenejšou hranicou križovatky? Je to niekde takto zadefinované? A čo je vlastne hranica križovatky? Vyhláška za ňu považuje buď príslušné VDZ alebo kolmicu na os v mieste, kde začína zakrivenie vozovky.

Nech sa páči, príklad: križovatka Ľudvikov dvor, smer železiarne. Pokiaľ platí MPR 60 km/h? A je to jedna križovatka? Alebo sú to dve križovatky? Pri tzv. nemeckom systéme by bola ukončovacia 60ka hneď za miestom, kde sa napája odbočovacia rampa od Hanisky. Pri slovenskom systéme tá 60ka končí bohviekde, vodič nech si robí legislatívne rozbory rovno za volantom. A to sme ešte na pomerne jednoduchej križovatke.

Skúsme iný: MÚK Prešovská/Sečovská, rampa z Južného nábrežia smer Prešov. Najprv je 70ka a o pár metrov ďalej sa pripája rampa z centra a hneď za tým po prepletovom úseku sa cesty rozchádzajú do centra a do Prešova. Kde tá 70ka končí?

Čo sa týka štvorramennej sečnej križovatky. Vo všeobecnosti platí (a to aj pri tzv. zakrivenej prednosti (Abknickende Vorfahrt)), navyše podľa dodatočných výkladov viacerých Oberlandesgerichtov, že líniové obmedzenie nemôže platiť, pokiaľ zmením smer jazdy bez ohľadu na to, či som na hlavnej alebo nie. Vcelku jednoduché pravidlo.

Navyše, v tomto type križovatky (a nie len) potrebujeme dať vedieť aj vodičom z nehlavných ciest, že ďalej platí nejaké obmedzenie. V prípade, ak už ďalej neplatí, tak sa za križovatku dá na hlavnú cestu koniec zákazu a teda vodič, ktorý bol na hlavnej vie explicitne, bez nutnosti domýšľania si a dedukovania podľa nášho systému, že obmedzenie skončilo. Vodič prichádzajúci na hlavnú dostane ako bonus informáciu, že nejaký zákaz na tej hlavnej už skôr bol, ale momentálne tak či onak končí.

A ak teda v smere priamo to nie je nijako inak označené a teoreticky na ten smer nie je prístup odnikiaľ inokadiaľ, než z hlavnej (nepotrebujeme potvrdzovať zákaz), tak samozrejme platia obmedzenia v priamom smere. Akurát, že toto je už tak trochu krajný prípad.

Pointy sú tak ako píšete. (Obmedzenia v križovatke, smerovky v križovatke, pokračovanie obmedzení v smere hlavnej cesty.) Podľa mňa sa v #11245 autor vo výklade tých vecí mýlil.

Tie obmedzenia končiace na konci križovatky môžu síce vyvolať prípad, že na križovatke v Košiciach pri Bosákovej autá pripájajúce od Prešova legitímne prechádzajú pruhy križovatky 70-kou a autá z Furče tie isté pruhy iba 50-kou, ale presne to by na tom mieste platilo aj pri nemeckom systéme, takže nie je tam rozdiel.

A prečo by to obmedzenie malo končiť osou križovatky? Je to niekde v definícii? Ja vychádzam vždy z toho, že končí vzdialenejšou hranicou križovatky. A ten posledný odstavec tiež nie je úplne jasný - znamenie o zmene smeru jazdy sa dáva podľa geometrického tvaru križovatky, nie podľa prednosti v jazde. A teda v obyčajnej štvorramennej sečnej križovatke zahne hlavná cesta doprava, obmedzenie bude pokračovať rovno po vedľajšej?

Bežne sa tam dá naraziť na také značenie, že pred križovatkou sú dopravné značky s obmedzením rýchlosti, napr. 50 s dodatkovou tabuľkou "vľavo" a 70 s dodatkovou tabuľkou "vpravo" . Podľa mňa o nič prínosnejšie, ako zopakovanie značky za každou križovatkou.
Obmedzenia pokračujú v smere hlavnej cesty.
Som jednoznačne za zachovanie platnosti súčasnej úpravy.

Moje auto, čítajúce značky, nemá problém riadiť sa platnou právnou úpravou a prečítané obmedzenia ukončovať za najbližšou križovatkou.

Náš spôsob „križovatka ruší zákaz“ má dosť výrazný defekt, a to ten, že je mnohokrát ťažké vydedukovať, v ktorom bode križovatky sa to ten zákaz vlastne ruší. Najmä ak ide o komplikovanejšiu križovatku. A hlavne je to nežiadúce v prípadoch, keď obmedzenie pokračuje aj za križovatkou. Napríklad pred križovatkou je obmedzenie MPR na 60 km/h, v osi križovatky by malo logicky končiť, ale na úrovni styku pripájacieho pruhu a hlavnej cesty je obmedzenie zopakované (aby sa ho dozvedel aj vodič idúci z vedľajšej cesty). Vzniká tak buď hluchý úsek medzi osou križovatky a stykom, kde toto obmedzenie neplatí, alebo sa niekde do stredu križovatky musí vtrepať ďalšia (zbytočná) značka s obmedzením.

„Nemecký spôsob“ v prípade, že zákaz má pokračovať aj za križovatkou takisto vyžaduje zopakovanie zákazu, a to na mieste, aby ho videl aj vodič prichádzajúci z vedľajšej cesty, ale nevzniká tam ten hluchý úsek medzi osou a úrovňou opakujúceho sa obmedzenia. Obaja vodiči okrem iného vedia, že obmedzená MPR platí až do explicitného zákazu, a teda žiadne magické ukončenia a žiadne hádanie, či toto bola križovatka a toto nie. Okrem iného, obmedzenie je možné na bočnej ceste uviesť aj pri návesti pred odbočením (ale to ide aj v našom súčasnom systéme). A ak za križovatkou nič nie je, teda ani opakujúca značka a ani ukončujúca, tak to jednoducho križovatka nebola (za predpokladu, že je ZDZ aplikované správne a nie je tam nesúlad).

Áno, môžme začať všetko značiť značkami „hlavná cesta“, lebo však pre istotu. Aj výjazdy na poľné cesty. Ale nemyslím, že toto je správna cesta. Práve naopak, na našich cestách je priveľa značiek označujúcich častokrát zjavné veci a je treba tieto prípady redukovať, lebo rozhodne nie je pravda, že čím viac značiek, tým väčšia bezpečnosť.

Odporúčam si inak pozrieť, čo všetko (a hlavne ako) sa značkuje vo vnútroblokoch napríklad v Košicaich na sídlisku Ťahanovce a ako elegantne sú vyriešené napríklad vnútrobloky na pražskom sídlisku Luka. Tento prípad už ani tak nie je o systéme, ale o zaužívanej značkárskej praxi (na Slovensku ťažkopádna).

Ako ďalší príklad preznačkovania uvediem slovenské kruháče. Úplne hlúpe znenie paragrafu upravujúceho prednosť pre drvivú väčšinou objazdov znamená to, že ak teda má platiť prednosť pre vozidlo, ktoré je už v ňom, tak musí byť pred každým výjazdom explicitne uvedené, že sa jedná o hlavnú cestu. A pritom to ide urobiť úplne jednoducho. Tak, ako platí snáď všade v Európe: dokým z kruháča neodbočuješ (ľudovo povedané nedáš blinker), tak si na hlavnej a máš prednosť.

Ďalší príklad preznačkovania značkami „hlavná cesta“ v intraviláne je Hlinkova ulica, smer Furča/Ťahanovce. Pri každom výjazde na parkovisko do Parku Duklianskych obetí a Parku Obrancov mieru je táto značka uvedená, len aby si niekto nemyslel, že musí dávať prednosť autám idúcim z parkoviska. Potom nechápem, načo je nám značka „koniec hlavnej cesty“.

Aj tu by malo vo všeobecnosti platiť, že dokým nevidím „koniec hlavnej cesty“, hlavná cesta sa neskončila a mám prednosť. Niektoré krajiny majú dokonca pomenovaný príbuzný jav - niečo ako „inštitút značky rozpoznateľnej odzadu“ (vo veľkých úvodzovkách) - okrem toho, že som nevidel značku „koniec hlavnej cesty“ ešte na bočnej ceste vidím nezameniteľný tvar STOPky, resp. „daj prednosť v jazde“ a to ma len utvrdzuje v tom, že som stále na hlavnej.

No a v ostatných typoch križovatiek je to veľmi podobné aj v súvislosti s prenosom obmedzení z hlavnej cesty. Ak vodič odbočuje (= mení smer jazdy), t.j. dáva blinker, je to už iná cesta a prenos obmedzení neplatí a ak majú platiť naďalej, tak sa to explicitne uvedie.

Skor ci neskor sa dostaneme k tomu, ze bude kazdy zakaz mat svoj samostatne znaceny koniec. Pretoze auta uz vedia citat znacky. Dnes je to len informacne, ale zajtra sa uz mozno podla toho bude auto riadit samo a bude vyzadovat dobre a jednotne znacenie