Pivix vs. Bigmac :
Poriadne si precitajte a porozmyslajte nad tym, co ten druhy napisal. Nemozem ani uplne suhlasit ani uplne nesuhlasit s obomi.
1- A aj T pri premiestneni po urcitej drahe samozrejme vykonaju rovnaku pracu. (ak maju rovnake pasine odpory , hmotnost, ...)
2- na vykonanie tejto prace je potrebne dodat energiu . U A ako chemicku energiu v palive, u T ako EE. Ta sa v motore premiena na mechanicku pracu s urcitou ucinnostou. (u A asi 25% , u T asi 85%) Z cisto energetickeho hladiska , ak by som mal na kurenie pouzit take mnozstva , ktore oba vozidla spotrebovali na rovnakej drahe, tak mi nafta vydrzi 3 az 4 krat dlhsie ako spotrebovana EE. Teda radsej menit na mech. pracu EE kvoli vysokej ucinnosti tejto premeny. Fosilne paliva pouziat tam, kde je ziaduce aj teplo.
3- rekuperaciou sa urcite neda vratit 70% enerie dodanej pri rozjazde.
( vynasob ucinnost motora pri rozjazde s jeho ucinnostou pri energet. brzdeni- este mensia , zohladni ze pri malych rychlostiach je EDB prakticky neucinna a musis dobrzdit mechanicky , cim stracas dalsiu cast kinetickej energie a este je to potrebne vynasobit pradepodobnostou, ze prave v tej chvili bude z danej meniarne odoberat EE iny T, - posledne sa nemusi zaratat, iba ak by v zime troliky kurili z rekuperovanej enerie. )
Oproti A je vyhoda T v tom, ze mozu vratit aj cast potencialnej enerie pri jazde z kopca.
Pivix: pre dany model, mechanicku pracu (porovnanie onych dvoch vozidiel) NEMA vyznam tahat do toho aj ucinost. Potom do toho mozes zacat tahat farbu plechu. Pocitaj to cez kWh.oskm-1, vtedy sa dopocitas k objektivnym cislam. Nema vyzmam dratovat linku/trat, (ekonomicke hladisko) pokial je na nej menej ako 55-65spojov denne.
A prečo by mala byť? Aký má vplyv delenie železnice (jediná inteligentná vec, ktorá sa na Slovensku v oblasti železnice v posledných rokoch udiala) na ceny elektrickej energie?
jakych 70% pri rozjezdu se jenom spotrebovava . Nikoliv rekuperuje. A rad bych videl tech 70% , Uved mi provoz kde se vetsina jizd odehrava vybehem a to nejlepe z kopce. On totiz trolejbus rekuperuje pouze pri vybehu. A i progress ma uvadenu maximalne 50% usporu proudu oproti odporove vyzbroji. To bych rekl ze je podstatne modernejsi vyzbroj nez stary tyristory u trbusu. POkud vim tak rozdil mezi odporovou 9tr a tyristorovou 14tr se uvadel zhruba v rozsahu 35-50% , ne vic.
Uved sem zdroje a tabulky ze kterych vychazis. Rad bych si je nekde dohledal. A pokud pocitas vyhody trakci , zacni od dodavatelu a od nakladu na jednotlivy trakce. Ono to trakcni vedeni a menirny k trbusum zapocitat musis. A obycejna menirna dneska prijde zhruba na 35 milionu kc(prepocet necham tobe) . Rozpocitej to na vozy a pochopis od jakych poctu se trbusy zacinaji vyrovnavat naklady na km autobusum.
Isidor: prave ze mam. To je ten problem. Ja ho chapem, on to dobre myslel v principe, len uviedol ***** zle priklady. Treba to pocitat cez MWh celkovej spotreby, v tom je ten problem. Ty totiz potrebus vycislit kolko si minul a nie kolko si mohol minut. A prave vtedy sa to stava sinlym argumentom, jasnym a nevyvratitelnym a nie sa tam zamotavat do Joule a potom zistit, ze mi vychadza cosi ine ako by som chcel.
To viem, hlavne som sa zameral na sidliskove linky. Najma by som sa vysporiadal s Jazerom, prec s L38 a L13. Po jazere nema co jazdit autobus. Z L38 urobit opatovne expres L52 a z Vazca do Krasnej zriadit jednu linku ktora by mala interval taky, aby sa dalo zbytocnosti prestupit tam aj spat.
Change view
You can search for more expressions divided by the space. Guidance for advanced search can be found here.
![<a href='mailto:startrek.10 [zavinac] gmail [bodka] com' >TA</a>](https://www.gravatar.com/avatar/1488610570afd6149ca0d5bbae561d59?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
Peter K
Poriadne si precitajte a porozmyslajte nad tym, co ten druhy napisal. Nemozem ani uplne suhlasit ani uplne nesuhlasit s obomi.
1- A aj T pri premiestneni po urcitej drahe samozrejme vykonaju rovnaku pracu. (ak maju rovnake pasine odpory , hmotnost, ...)
2- na vykonanie tejto prace je potrebne dodat energiu . U A ako chemicku energiu v palive, u T ako EE. Ta sa v motore premiena na mechanicku pracu s urcitou ucinnostou. (u A asi 25% , u T asi 85%) Z cisto energetickeho hladiska , ak by som mal na kurenie pouzit take mnozstva , ktore oba vozidla spotrebovali na rovnakej drahe, tak mi nafta vydrzi 3 az 4 krat dlhsie ako spotrebovana EE. Teda radsej menit na mech. pracu EE kvoli vysokej ucinnosti tejto premeny. Fosilne paliva pouziat tam, kde je ziaduce aj teplo.
3- rekuperaciou sa urcite neda vratit 70% enerie dodanej pri rozjazde.
( vynasob ucinnost motora pri rozjazde s jeho ucinnostou pri energet. brzdeni- este mensia , zohladni ze pri malych rychlostiach je EDB prakticky neucinna a musis dobrzdit mechanicky , cim stracas dalsiu cast kinetickej energie a este je to potrebne vynasobit pradepodobnostou, ze prave v tej chvili bude z danej meniarne odoberat EE iny T, - posledne sa nemusi zaratat, iba ak by v zime troliky kurili z rekuperovanej enerie. )
Oproti A je vyhoda T v tom, ze mozu vratit aj cast potencialnej enerie pri jazde z kopca.