Vozidlá › Autobusy MHD - SAD BB › Škoda 706 RTO & Jelcz 272 MEX

Škoda 706 RTO, čiže "Uhorka" (alebo aj "Fazuľka") je už legendárny autobus. Predstavený bol v roku 1956. Ako typický predstaviteľ rámovej konštrukcie sa vyznačoval dlhou životnosťou. Nevýhodou bolo menšie pohodlie, keďže bol stále postavený na upravenom podvozku nákladného auta radu Škoda 706 RT. Nadväzuje na povojnový autobus 706 RO.

Okrem designu sa oproti RO zmenila aj výrobná technológia. Znížila sa prácnosť, zvýšila presnosť a rýchlosť výroby. Pri montáži sa osobitne skladala horná a spodná časť, ktoré sa na konci spojili. Zlepšila sa povrchová úprava. Okrem tradičných CAR, LUX a MTZ sa vyrábali aj iné modifikácie. Kĺbový, samonosný, či autobus s automatickou prevodovkou sa dostali len do štádia prototypov. Dôvodom bola hlavne príprava nového mestského autobusu ŠM 11. Výroba RTO pokračovala súbežne do roku 1971, resp. 1974, v Banskej Bystrici sa potom mestské RTO používali už len ako ťahače prívesov. Po skončení výroby RTO prichádzali poľské Jelcz MEX.

Od konca 50-tych rokov sa opäť v Bystrici zvyšoval počet autobusov v MHD, čo súviselo s rýchlym rozvojom mesta. V rokoch 1959 a 1960 pribudli po 3 kusy.

Uzavretá bezkapotová celokovová karoséria podvozkového typu je uložená na ráme na vulkanizovaných gumených blokoch. Oceľové plechy boli prinitované, alebo priskrutkované ku kostre. Pozdĺžne spoje prekrýva hliníková lišta. Predné a zadné čelo je zaoblené s delenými panoramatickými oknami. Predné svetlá sú zapustené, hmlovky sú umiestnené pred predným nárazníkom. Smerovky sa nachádzajú na prednom čele a v prvej tretine karosérie. Na zadnom čele sú kombinované svetlá zadné, brzdové a smerovky. Uprostred, pod zadným nárazníkom je svetlo spiatočky.
Mestská verzia MTZ (mestský tuzemský) má dvojicu dvojkrídlových skladacích, elektropneumaticky ovládaných, dverí. Za vodičom je čiastočná presklená medzistena so zhrnovacou záclonkou. Bočné steny sú obložené umakartom, strop je tapetovaný umelou kožou. V zadnej časti bol priestor pre sprievodcu, pri samoobslužnej prevádzke bol strojček na lístky nad motorom.
Kúrenie priestoru vodiča je teplovodné od motora, cestujúci majú naftové kúrenie "Autobrzdy" umiestnené pod podlahou v ľavej časti. Vetranie zabezpečujú 4 stropné ventilátory, výklopné časti okien a vetráky ovládané z miesta vodiča. Náhradné koleso je umiestnené vodorovne v zadnej časti vozidla.
Pôvodný náter bol červený podľa 706 RO, novšie série už mali bielo-červený náter.

Pri príležitosti otvorenia novej autobusovej stanice bola jedna RTO prerobená na kabriolet. Čistenie interiéru bolo také náročné, že ho musela robiť externá firma. Ani údržba nebola ľahká a autobus zapadal prachom niekde v garáži. Ďalší osud vozidla nie je známy.

Jazdili pravdepodobne na všetkých linkách. V 70-tych rokoch 20. storočia jazdili už len s prívesmi na zaťaženejších linkách. Najdlhšie sa zachovalo servisné vozidlo BB 52-70, napriek dobrému stavu bolo bez milosti rozpálené a nahradené Karosou B 731.00.

Príchodom kĺbových Ikarusov 280 boli RTO vyraďované z prevádzky. Dodnes ešte v MHD pracujú vodiči, ktorí na RTO jazdili.