Vozidlá › Autobusy MHD - SAD BB › Karosa ŠM 11

Karosa ŠM 11 je dvojnápravový mestský autobus so samonosnou karosériou s podpodlahovým motorom, umiestneným spolu s prevodovkou medzi nápravami v ose autobusu, dĺžky 11 metrov. Je to základný model radu Š 11. Vývoj mestského autobusu sa zavŕšil v roku 1965 vyrobením overovacej série ŠM 11. Konštrukcia bola v mnohom na tú dobu prevratná. Aby sa pokryl dopyt po autobusoch, použila sa panelová konštrukcia. Karoséria sa skladala zo 6 panelov - základného rámu, bočníc, predného, zadného čela a strechy, čo umožňovalo jednoduchšiu a rýchlejšiu montáž. Ročná produkcia sa rátala na tisíce. Nevýhodou konštrukcie je krátka životnosť, čo v socialistických podmienkach nevadilo. Vozidlový park sa priebežne obmieňal. V prípade potreby bolo možné po 6 rokoch predĺžiť životnosť GO. Ani pri dopravných nehodách nedopadla Š 11 veľmi slávne - karoséria nemala dostatočnú pevnosť. Na rozdiel od RTO bola karoséria polosamonosná, pre cestujúcich komfortnejšia. Žiaľ vývoj karosérie predbehol vývoj motora, prevodovky a zadnej nápravy. Po skúsenostiach s vývojom samonosných autobusov sa špeciálne pre Š 11 vyvinul motor (ML 630) a automatická prevodovka Praga 2M70.

Oplechovanie je z oceľového plechu, spodná bočnica a strecha sú z hliníkového plechu. Predné dvere sú skladacie 3-dielne, stredné a zadné dvere 4-dielne. Všetky elektropneumaticky ovládané z miesta vodica. Rázvor bol skrátený aby sa zväčšil previs vpredu a vzadu kvôli umiestneniu predných a zadných dverí pri lepšej manévrovateľnosti vozidla. Prvé série mali zadnú nápravu Leyland. Nad ňou bola mierne zvýšená podlaha. Neskôr sa už používala predná náprava aj zadná náprava s redukciou v nábojoch Rába. Pruženie je vzduchové, posilňovač riadenia hydraulický. Kúrenie ostalo naftové. Riadiaca predná náprava je rovnobežníková s nezávisle zavesenými kolesami. Hnacia zadná náprava je tuhá s jednoduchým kuželovým prevodom Gleason (s možnosťou meniť ho podľa požiadaviek dopravcu). Stály redukčný prevod je v kolesách.
Okná sú z kaleného bezpečnostného skla, spodná časť je pevná, vrchná posuvná. Okrem toho je vetranie zabezpečené stropnými ventilátormi. Sedadlá sú zostavené z trubkových kostier, v nich sú lisované oceľové rámy, vo vankúši je napnutá oceľová pružina, výplň je z latexových odliatkov. Operadlo je z latexového odliatku bez pružiny. Poťah sedadiel je z PVC. Podlaha je pokrytá gumou, na dverách a streche su prídržné tyče. Vodič má priestor vymedzený trubkami, za ním je čiastočná presklená medzistena so záclonkou.
Prvé série mali motor LIAZ ML 630 s výkonom 132,4 kW. Neskôr sa už montoval motor LIAZ ML 634 s výkonom 147,1 kW. Automatická prevodovka Praga 2M70 je 2 stupňová s možnosťou ručného radenia. Je klasickým zástupcom automatickej prevodovky s trojkolesovým hydrodynamickým meničom momentov, predradeným mechanickej časti prevodovky. Skladá sa z hydrodynamického meniča, dvojstupňovej predlohovej prevodovky so spätným chodom a z automatického ovládania. Je určená pre mestské autobusy s maximálnym výkonom 180 kW, krútiacim momentom 800 Nm a maximálnymi otáčkami 2500 rpm.

Jazdili na všetkých linkách kde sa používali sólo vozidlá.

Kvôli krátkej životnosti a masívnej obnove vozidlového parku autobusy ŠM v Banskej Bystrici neprežili zavedenie trolejbusovej dopravy v roku 1990. Pravdepodobne skončili skôr, lebo už v roku 1987 boli po vyradení ich evidenčné čísla radu 60 prideľované Karosám B 732.20.