#1

Áno, to sú známe fotky, takisto aj známa fotka vrchnosti pred osobným motorovým vozňom vo vozovni, kde je zjavná tmavá farba. Čo však stále nevylučuje tmavú modrú farbu so žltými ornamentami. Nechce sa mi totiž veriť, žeby sa v novinách pri spustení prevádzky pomýlili vo farbe vozidiel.

Svetlé odtiene električiek na fotkách z 20. rokov môžu byť nejaký ojedinelý náter metódou ČKD (čo kuchyňa dala). Nehody boli aj vtedy a to aj vážnejšie, finančný stav bol dosť zlý, opravovalo sa na kolene.

Keď si poskladám pomerne kusé informácie z tlače za 20 rokov ČSR dokopy, mám z toho dojem, že v podniku panoval Balkán, o ktorom sa nám dnes snáď ani nesníva. Takže predpokladám, že niekedy v polke 30. rokov sa jednotlivé vozidla mohli od seba líšiť v mnohých detailoch.

Na propagačných fotografiách pri zahájení prevádzky /zahajovacie jazdy z Košíc a továrne snímky z Györu/ sú všetky vozy včetne vlečných v tmavom nátere.
Nákladné vozy boli šedé. (šedá bola štandardnou farbou nákladných vozov aj u železníc, nie hnedé ako o mnoho pozdejšie)
Stálo by zato vykonať malú analýzu na existujúcom MVG1 . Možno nejaká časť oplechovania, lišty bude v spodnej vrstve náterov obsahovať povodný prípadne predošlé nátery. Okené stlpiky sú povodné, mohlo by sa niečo nájsť. Skúste sa spojiť s reštaurátormi obrazov, tí vedia ako na to, nie je to zase tak jednoduché, šmirgel nestačí.

Dobová tlač z roku 1914 hovorí jasne: električky prišli do Košíc v mestských farbách. Spomína sa farba žltá a modrá.

Evidentne svetlý základ je viditeľný na hneď niekoľkých fotkách z rokov 1919 až 1924.

Na fotkách z 20. a 30. rokov je zrejmá úprava časti vozidiel na nejakú tmavšiu farbu, ale zakaždým má takáto električka reklamu.

Úprava do "národných farieb" - červená + biela sa spomína po prevzatí dráhy mestom, čo potvrdzuje aj maďarská tlač z roku 1939, ktorá to samozrejme kritizovala a mesto sa následne rozhodlo postupne električky prefarbiť naspäť do mestských farieb.

Či sa to naplnilo a do akej miery, to sa už v tlači neuvádza.

Toľko veci z tlače - z troch denníkov, ktoré v tom čase v Košiciach vychádzali.

Chcelo by to ale zhromaždiť čo najviac fotiek a ideálne aj datovaných.

Lebo z električiek napríklad postupne mizli mestské erby, menili sa polohy evidenčných čísel, niektoré dostali insígniu K.E.P.D., iné po odstránení KVKV nemali nijakú, atď.

Farebné modifikácie by ešte chceli preštudovať a upresniť.
Zzhrniem, čo vieme:
Po dodávke tmavý celovozový náter pravdepodobne tmavozelený (podla niektorých zdrojov tmavohnedý)
V dvadsiatych rokoch - svetlá okená časť, podla pamätníkov (mojich príbuných) zelenobiela kombinácia. Ale vyskytovali sa aj vozy celovozovo krémové - určené pre reklamy. Pozornosť pútal voz č.7 červenobiely - červená ako zdoraznenie reklamy.
Po pripojení mesta k Maďarsku vozy dostávali nie "mestské farby" , ale maďarský unifikovaný náter žltá/biela.
Samozrejme, že zmena náteru neprebiehala naraz, takže to bol asi pestrý mix. Ale toho sme svedkami aj dnes, že.

Pred vojnou sa takmer s určitosťou nič záasadné nemenilo.

Prakticky od vzniku ČSR mali veritelia majiteľa KEPD snahu elektrickú trakciu predať.

Neinvestovalo sa do ničoho, len do udržiavacích prác, v roku 1936 napríklad majiteľ KEPD ohlásil ukončenie prevádzky, čo následne zatrhlo ministerstvo a električku prevádzkovalo mesto pár týždňov zrejme načierno.

V roku 1937, po prevzatí podniku mestom, sa začali električky prelakovávať do "národných farieb". Červená-biela, pojazd sivý. Potom od 1940-1941 späť do mestských farieb (žltá-modrá).

Jedinou známou a doloženou predvojnovou investíciou bola inštalácia vykurovacích telies (zrejme nie na všetkých vozoch) a ešte vylepenie cestovných poriadkov na predstavku (to sa udialo v každom voze).

Povodné usporiadanie bolo možno pre niekoho neobvyklé. na jednej strane pozdlžne, na druhej priečme pre dvoch sediacich. Je to doložené povodným výkresom. Je možné, že už pred vojnou sa to menilo, buď na priečne 1+1 ako to bolo na poslednom v košiciach jazdiacom (ev.č.16) alebo na pozdlžne na povodnych vlekoch aj ex motorových vozoch.
Takto si to pamätám¨, tak som to zažil.