Jendalo sa o jednokoľajnú trať v prudkom svahu 12%. Pod ulicou bol malý tunel, v ktorom bola menšia úzkorozchodná trať, na ktorej sa pohybovalo protizávažie. Električkový vozeň pri jazde dolu svahom pred sebou tlačil vozík, ktorý bol napojený na lano a cez kladku dvíhal protizávažie. Uprostred trate bola drážka pre držiak lana na vozíku. Pri jazde smerom hore sa adhézna hmotnosť nijako nezvyšovala ani ju vozík neovplyvňoval ani nezlepšoval. Protizávažie iba pomáhalo električkový vozeň vytlačiť do svahu.