Mýtus o 1000-mm rozchode: V budúcnosti nebudeme môcť mať systém Tram-Train

V predošlých článkoch sme ukázali, že metrový rozchod nie je atypický, a že rozchod električiek 1435 mm neznamená automaticky kompatibilitu. Cieľom tohto článku je opísať problematiku hybridných vozidiel „Tram-Train“ aj z inej ako rýdzo technickej stánky.

Systém hybridného vozidla „Tram-Train“ funguje napríklad v Karslruhe v Nemecku. Vybudovať takýto systém v Bratislave by stálo rádovo miliardy korún a trvalo desiatky rokov - rovnako ako v Karslruhe. Pre Bratislavu zatiaľ neexistuje odborná štúdia, ktorá by nutnosť takéhoto systému v Bratislave z dopravno-technického a ekonomického hľadiska potvrdzovala.

Pozrime sa do okolitých miest: Praha, Viedeň, Budapešť, ale aj Brno či Košice. Električky v týchto mestách majú železničný rozchod 1435 mm. Ani v jednom z nich však mestské električky nepremávajú na železničných tratiach a naopak, železničné vozidlá na tratiach električkových. Aj napriek rovnakému rozchodu nie sú električky a železnica kompatibilné. Integrovať dopravu neznamená mať hybridné vozidlá, ktoré môžu jazdiť ako po železnici, tak po električkovej trati. Treba mať jednotnú tarifu, nadväzujúce cestovné poriadky, prestupné terminály a pod. Skrátka integrovanú dopravu, ktorá v Bratislave stále nie je tým, čím by mohla a mala byť.

Zachovanie metrového rozchodu bratislavských električiek nebráni neskoršiemu zavedeniu systému s hybridnými vozidlami. Systém by bolo možné realizovať jednoducho - vložením tretej koľajnice pre rozchod 1435 milimetrov tam, kde je to potrebné. Podobný systém funguje napríklad v meste Zwickau. Ľahké naftové prímestské železničné jednotky zdieľajú určité úseky trate s mestskou električkou ktorá je, rovnako ako v Bratislave, na metrovom rozchode. Nemusí sa tam riešiť ani problém s napájaním hybridného vozidla, nakoľko má naftový pohon. Vozidlo jazdí na naftu či už ide v meste pod vedením mestskej električky alebo v regióne na neelektrifikovaných železničných tratiach. Nebolo potrebné investovať do vývoja napájacieho systému vozidla, ani do prestavby celej siete a výmeny podvozkov všetkých električiek.

Ak by električka a hybridné vozidlo zdieľali v Bratislave pravú koľajnicu v smere jazdy, bolo by možné šírku hybridného vozidla, samozrejme pri vhodnej osovej vzdialenosti koľají, zväčšiť na 2,8 metra. Vozidlo sa vďaka tretej koľajnici pre rozchod 1435 mm umiestnenej vľavo posunie ďalej od nástupištia, čím naplno využije železničný profil pri zachovaní približne rovnakej vzdialenosti od hrany nástupišťa mestskej zastávky. Súčasná bratislavská električka, široká 2,5 metra, by zastavovala o 4 centimetre ďalej od nástupišťa ako potenciálne hybridné vozidlo so šírkou 2,8 metra. Preto by sa mali nové trate stavať s dostatočnou osovou vzdialenosťou koľají a veľkými polomermi oblúkov, aby bolo možné v budúcnosti vložením tretej koľajnice takýto systém bez ďalších investícií zaviesť.

V rokoch 1914 - 1934 fungoval v Bratislave podobný systém. Takzvaná „Viedenská električka“ mala rozchod 1435 mm a časť siete mala spoločnú s električkou. V tomto úseku bola vložená tretia koľajnica. V meste tvorila trať uzavretú slučku okolo Reduty a nemala nikde na električkovom telese výhybky. V Kopčanoch sa vymieňali lokomotívy, pretože sa tam menilo napájanie z vtedajších mestských 550 V na 15 kV rakúskych železníc. Jediné, čo zostávalo celú cestu, boli osobné vagóny. Treba však poznamenať, že tieto vozne boli ľahšie a menšie ako súčasné železničné vozne, konštrukčná rýchlosť nebola ani zďaleka taká vysoká ako pri vozňoch dnešných. Metrový rozchod nijako nebránil a nebráni v prevádzke hybridným vozidlám a systému „Tram-Train“. Otázne je, či tieto vozidlá naozaj nutne Bratislava potrebuje pre vyriešenie mestskej ako aj regionálnej dopravy. Z istého hľadiska môže byť metrový rozchod električiek dokonca prínosom, len treba vedieť využiť rozdiely mezi električkou a železnicou vo svoj prospech.

Viac k téme

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Netreba komentovať to čomu nerozumiete. Práve takéto scestné úvahy vedú k stagnácii dopravy ,budovanie vzdušných zámkov a utápanie miliónov eur vo finančne nereálnych projektoch. Prestupné terminály zo železničnou a autobusovou dopravou na hrane je jediné správne riešenie. Keby sa Bratislava pustila do zmeny rozchodu električiek od EU by sme dostali prd makové a mesto by si to mohlo zacvakať zo svojho. Neboli by tu nové električky, dlhé desaťročia by tu bol rozbitý systém dopravy. A dôsledkom tohto rozhodnutia by mohlo byť aj bankrot mesta alebo likvidácia električkovej dopravy.
Smutné je, že ani o 10 rokov neskôr sa nerealizuje toto ,,jednoduché riešenie" a síce vloženie tretej koľajnice aspoň pri výstavbe nových úsekov električkovej trate v Petržalke. Až mám pocit, že tieto témy neriešia odborníci, ale úradníci. Budovanie obratiska Jungmannova a súčasne nákup obojsmerných električiek je zaujímavý príklad. A ak si aj hlavní predstavitelia myslia, že investícia do budúcnosti je nepotrebná investícia, tak je mi ľúto Bratislavy.
Argument ,,Z istého hľadiska môže byť metrový rozchod električiek dokonca prínosom, len treba vedieť využiť rozdiely mezi električkou a železnicou vo svoj prospech." by bol dobrý, keby prezradil z AKÉHO hľadiska môže byť metrový rozchod DOKONCA prínosom. Lebo zatiaľ som sa len dozvedela, že rozchod 1435 by bol drahý.