Bratislava sa dočkala MHD-trička

Schému liniek MHD si odteraz môžete už aj obliecť.

Schémy liniek MHD patria k prvkom identity svetových metropol, preto sa často objavujú aj na tričkách propagujúcich mestá. V týchto dňoch sa k takejto forme podpory používania MHD pripájame aj v Bratislave vďaka novej lokálnej značke oblečenia Ancug, ktorej prvým produktom je práve tričko s motívom siete liniek bratislavskej MHD.

Návrh trička vznikol v spolupráci s portálom imhd.sk, pričom ide o výrez zo schémy liniek, ktorú sme pôvodne vytvorili pre potreby DPB a imhd.sk. Schéma sa používa v informačných centrách pre verejnosť a pripravuje sa aj jej použitie na zastávkach MHD.

Tričko so schémou siete liniek je prvou časťou pripravovanej kolekcie MHD od značky Ancug. Postupne by mali pribudnúť aj ďalšie kúsky z tejto kolekcie.

Schéma liniek MHD je vytlačená na tričká značky Stanley a Stella, ktorá je držiteľom certfikátov Fair Wear FoundationGlobal Organic Text Standard, ktoré sú zárukou, že sa výrobcovia zameriavajú na zlepšenie sociálnych podmienok svojich zamestnancov a na výrobu sa používa 100% bio bavlna. Tričká sú dostupné v internetovom obchode Ancug.sk.

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: S499.1023 #56:
Otázne je, čo je príčina a čo dôsledok.
Možno kedyže sa potraviny nepestujú za pomoci vysokých dávok umelých hnojív a rôznych atrazínov, rovnako ako živočíšna by nebežala na antibiotikách a rôznych fiproniloch, by potraviny neboli také lacne a prírastok obyvateľstva tak veľký.

Lebo intenzívne poľnohospodárstvo à la ČSSR, sám uznáš nie je bohviečo pre trvalo udržateľný rozvoj.
Pre mňa však je BIO iba to, čo si prinesiem z vlastnej záhrady. Marketingovým nápisom neverím.
Reakcia na: piggee #55:
Ale to nesúvisí s BIO ale so spracovaním a výberom východzieho materiálu.
Reakcia na: ceres #50:
Áno, trvám na tom, že BIO je módny podvod ako uvádzané náhradné potraviny a výmysel zhýčkaných euroameričanov. Keby totiž takí Indi alebo Číňania začali trvať na BIO, tak nás Zem neuživí.
Kde písali, že zver uprednostňuje produkciu intenzívneho poľnohospodárstva pred ekologickým, si nepamätám ale bol to pre mňa relevantný zdroj.
Reakcia na: S499.1023 #42:
Trvacnost nie je akost. To, ze B&C vydrzi aj umyvanie autobusu neznamena, ze je lepsej akosti, pretoze material na nosenie je jednoducho zly. V tomto maju zase stela&stanley (BIO) velku vyhodu, pretoze su daleko prijemnejsie na nosenie a podla mna to je skor parameter o vyssej akosti 😉
Reakcia na: Ámos #48:
Mimochodom, radioaktivnost je meratelna, veci su menej radioaktivne a viac radioaktivne - a vieme kde je ta hranica ktora je pre nas este bezpecna a ktora nas uz ohrozuje. Pri chemickosti toto nespravis, pretoze vsetko je 100% chemia.
Reakcia na: ceres #49:
Moja pointa bola ta, ze sa ma zmysel bavit o konkretnych latkach / kategoriach latok, ktore su nejakym konkretnym sposobom skodlive. Co mi vadi je delenie chemickych latok na chemiu a nechemiu, podla nejakeho nahodneho kluca. Je to bezobsazne a pre mna preto zavadzajuce - vyrok by mal byt overitelny, co sa neda ak to co si povedal je vlastne z definicie nezmysel. Kedze nemozes mat vyrobok bez chemie, tak sa tazko da vecne bavit o tom ci nieco obsahuje tu bajnu "chemiu", kedze chemia je nieco ine nez autor chcel povedat.

A obzvlast alergicky som na uvahy v style "prirodne = dobre, ludmi vyvinute = zle".
Reakcia na: Ámos #48:
A to si sa zas docital kde?
Reakcia na: ceres #50:
srnky mi ani nespominaj, tie nam tuto zimu narobili skod viac nez dost...
Reakcia na: S499.1023 #42:
V #22 si napísal "Bio- je len taký módny podvod", následne do toho miešaš nejaké pofidérne náhražky potravín a v #34 ešte aj to, čo (ne)preferujú (divo žijúce?) zvieratá ako potravu... Z toho človek ľahko nadobudne pocit, že tá diskusia už dávno nie je len o úžitkových vlastnostiach bavlny z rôznych režimov poľnohospodárstva.

Navyše by ma zaujímalo, z akých zdrojov vychádzaš (to myslím úprimne, nie ako trolling) napr. pri tom tvrdení, že "vďaka NEpoužitiu chémie, hnojív menej chutné a výživné." #39) Výživové hodnoty zmerať neviem, ale skúsenosti z druhej ruky (kamarát pestuje ovocie) sú zhruba také, že chemicky pohnojíš = bujnejší rast = rastlina je viac náchylná na choroby = musíš viac striekať a vo výsledku síce máš väčší výnos, ale ovocie je aj viac vodnaté a menej chuťovo intenzívne a zaujímavé. A čo sa zverov týka, rastliny má od srniek obžraté výrazne viac ako sused, ktorý strieka intenzívne a konvenčne...
Reakcia na: 810zssk #45:
Prepáč, ak sa Ti tá analógia zdá nepresná, vieš teda trochu podrobnejšie rozviesť, čo si chcel povedať tým "Prave na to sa snazim poukazat, ze rozdelovanie latok na zlu "chemiu" a dobru "nechemiu" je tak trochu sarlatanstvo. Vsetko su chemicke latky." v #37?
Reakcia na: 810zssk #37:
OMG.
Tak kedze je vsetko tak trochu radioaktivne, mozme si vo vrecku nosit svoj svetielkujuci kamienok ako madam Curie, hej?
Reakcia na: S499.1023 #39:
"Bio" predsa nezakazuje hnojit. Rovnako ako nezakazuje ochranu proti skodcom.
Reakcia na: kecho #43:
lebo sa fotia do volebneho albumu, a kedze existujuce netravnate miesta su vacsinou v dezolatnom stave, museli by vela fotosopovat, postavit nove je jednoduchsie nez zrekonstruovat dany flek/chodnik
Reakcia na: ceres #41:
Prepac, ale vkladas mi do ust nieco co som vobec nepovedal, ba ani som sa k tomu nepriblizil.
Reakcia na: kecho #43:
Zastavka prievozska smer centrum detto... betonovych ploch milion, ale na bicykle zoberu kus travnika...
Reakcia na: ceres #41:
“Mne osobne príde rozdiel, či je niečo striekané len kontaktným prípravkom na báze nejakých meďnatých solí alebo nejakým organofosfátom, a či je pôda pod tým hnojená len hnojom a obrábaná mechanicky, alebo je hnojená chemicky a striekaná herbicídom, lebo je to menej prácne.”

A ako zakaznik/pozivatel vyslednych plodin ako zistis, cim to hnojili? 🙂

A ked uz o zivotnom prostredi - Srovnali dalsie kusy travnikov (minimalne v Ligetfalu), aby si Slovnaft s fotomaniakom na novych vybetonovanych plochach urobili reklamu. Aj ked vsetky tie ich stojany ci co to bude, sa dali pokojne postavit na uz existujucich netravnatych miestach...
Reakcia na: ceres #41:
Lenže my sme sa tu nebavili o dopadoch na životné prostredie ale o akosti výsledného produktu - a tam je BIO naozaj MÍNUS.
Reakcia na: 810zssk #37:
Aj rozdeľovanie látok na látky bezpečné a jedy je teda "tak trochu šarlatánstvo", lebo všetko je jedovaté, je to len otázka dávky?

Takúto plytkú diskusiu by som nečakal, na oboch stranách - či už tvrdenie, že "bio" je bez postrekov a chémie (v skutočnosti je tam len paleta povolených látok a postupov oveľa reštriktívnejšia), tak tvrdenie, že je to len marketingový výmysel a medzi "ekologickým" (tak je to oficiálne nazvané) a intenzívnym poľnohospodárstvom nie je žiaden rozdiel. To naozaj žijete v takto binárnom svete?

Mne osobne príde rozdiel, či je niečo striekané len kontaktným prípravkom na báze nejakých meďnatých solí alebo nejakým organofosfátom, a či je pôda pod tým hnojená len hnojom a obrábaná mechanicky, alebo je hnojená chemicky a striekaná herbicídom, lebo je to menej prácne.

A dopad na životné prostredie je irelevantný? Intenzívne poľnohospodársko česko-slovenského razenia (veľké lány intenzívne obrábaných monokultúr) má na krajinu a životné prostredie značne nezanedbateľný negatívny vplyv.
Reakcia na: Polemik #38:
No veď o tom to celé je. Ale určite to nie je stanovené len Bruselom - BIO je populárne aj v USA.
Reakcia na: Polemik #36:
NIE, nezamieňam. BIO je možno génovo rovnaké ale "vďaka" NEpoužitiu chémie, hnojív menej chutné a výživné.