Začiatok druhej ropnej krízy v roku 1979 iba predznamenal smerovanie dopravy v 80-tych rokoch, takže sa niesli v znamení rozrastania sa elektrickej trakcie. Otvárali sa nové trolejbusové a električkové trasy, nakupovali sa nové vozidlá. Vďaka pokračujúcej výstavbe sídlisk však opäť dostali zelenú aj autobusy, ktorých dodávky sa už nepočítali v desiatkach, ale v stovkách kusov. Popri tom cena ropy vystúpila na prelome rokov 1980 a 1981 až na 45 USD za barel oproti 1 USD / barel v roku 1970. To okrem iného vyústilo aj do prípravy množstva projektov trolejbusových a električkových tratí a metra. Niektoré z týchto projektov sa zrealizovali, na mnohé sa však nenašli prostriedky.
2. januára 1980 sa začala premávka na Hlavnú stanicu po električkovej trati cez Starohorskú a Štefanovičovu ulicu linkami 2 a 3. Na linke 2 začali premávať súpravy 2xT3. Zaviedla sa linka 6 (Železničná stanica Nové Mesto - Námestie Ľudovíta Štúra), linka 10 (Jurajov dvor - Námestie Ľudovíta Štúra) a 3. marca aj linka 11 s trasou Rača, Detvianska - Americké námestie - Námestie Ľudovíta Štúra. Trolejbusové linky boli prečíslované tak, že sa pred ich pôvodné číslo pridala číslica 2, takže vznikli linky 213, 214, 215, 217 a 218. Prvého apríla vznikla autobusová linka 48, ktorá premávala od OD Slimák na Sliačsku ulicu.
6. apríla 1981 vznikla linka 50, ktorá premávala spod Mosta SNP na Jakubovského ulicu (Vyšehradská ulica). 15. mája 1981 bola vytvorená električková linka 12 z Ružinova na Námestie Ľudovíta Štúra. 6. júla bola po 55-tich rokoch obnovená električková trať po Obchodnej a Radlinského ulici. Začali na nej premávať linky 1, 5, 6 a 7. Dňa 17. augusta pribudla nová linka 13 z Hlavnej stanice na Námestie Ľudovíta Štúra.
V priebehu 80-tych rokov postupne vznikali autobusové linky:
- linka 51 z Dúbravky do Devínskej Novej Vsi na Námestie 6. apríla,
- linka 52 od Starého mosta na ulicu Pri seči,
- linka 53 z Hlavnej stanice na Grečkovu ulicu (Holíčska ulica),
- linka 54 z Ondrejovovej ulice na Jakubovského ulicu,
- linka 55 zo Železničnej stanice Nové Mesto k Matadoru,
- linka 56 spod Mosta SNP do Kopčian,
- linka 57 z Račianskeho mýta k Matadoru,
- linka 58 z Jelačičovej ulice na Kalininovu ulicu,
- linka 59 z Devína do Devínskej Novej Vsi ku Tehelni,
- linka 60 z Lamača na Saratovskú ulicu (dnes konečná Pri kríži),
- linka 61 z Alexyho ulice do Devínskej Novej Vsi,
- linka 100 z Cintorína Slávičie údolie na Vazovovu ulicu,
- linka 113 z Jurajovho dvora na Kalininovu ulicu,
- linka 114 z Trnavskej ulice do Výrobného družstva Slovakia (Studená ulica),
- linka 115 zo Saratovskej ulice do Termostavu (Podunajské Biskupice - Vinohradnícka),
- rozdelením linky 101 vznikla linka 101 (Most SNP - Devínska Nová Ves) a linka 116 (Most SNP - Čunovo),
- linka 117 z Vazovovej na Sverdlovovu ulicu (Dolnozemská ulica),
- linka 118 zo Stavingu na Kalininovu ulicu,
- linka 119 z Jakubovského ulice k OD Slimák,
- a ako posledná linka 80-tych rokov vznikla 22. mája 1989 linka 120 z Kalininovej ulice ku Lignoprojektu (Dúbravská cesta).
Prirodzene, vznikali aj iné linky s číslami už zrušených liniek. Za zmienku stojí ešte to, že od začiatku 80-tych rokov existovalo 14 nočných spojov (linky 131 až 144), ku ktorým sa pridala linka 130 z Námestia SNP na Lunačarského ulicu (Jasovská ulica).
Začiatkom februára 1982 sa začali dodávky trolejbusov Škoda 14 Tr overovacou sériou. Celkovo bolo do roku 1991 dodaných 115 týchto trolejbusov. Tento rok priniesol aj ďalší nový typ - autobus Karosa B 731. 1. januára sa obnovila linka 12 (v novom označovaní už ako linka 212) s trasou Zimný štadión - Mierové námestie - Vojenská nemocnica, čím sa mohla zrušiť autobusová linka 42, ktorá na Kramároch zlyhávala.
Začiatkom roku 1983 bola zavedená ďalšia trolejbusová linka 211 z Jelačičovej ulice cez Miletičovu, Prievozskú, Svätoplukovu, Záhradnícku a Kramáre na Valašskú ulicu.
Ako zaujímavosť je možné uviesť, že už v 1970. rokoch sa plánovalo, že po obnovení trolejbusov na Kramároch (dočasne zrušené v roku 1976) dôjde k prepojeniu konečnej Lovinského s trasou k Vojenskej nemocnici. V predstihu boli v uliciach Pri Habánskom mlyne a Pri Suchom mlyne vybudované základy trolejbusovej trate: stožiare, napájacie body, priečne závesy a zastávkové niky. Z obratiska Lovinského mala viesť jedna stopa cez Gaštanovú ul. a potom odbočiť doprava do Ul. Pri Habánskom mlyne, naspäť mala stopa viesť z Ul. Pri Habánskom mlyne krížom cez Gaštanovú ul. a doľava do Lovinského ul., ktorá vyúsťuje do obratiska Lovinského. Stopy od konečnej po Gaštanovej resp. Lovinského ul. boli vybudované v predstihu, avšak nikdy sa nepoužívali. Vzhľadom na charakter novej Brnianskej ul., z ktorej sa po úpravách stala 4-prúdová výpadovka, nebolo povolené obnoviť križovatku ulíc Pri Habánskom mlyne a Pri Suchom mlyne s Brnianskou ulicou. Preto sa spracovalo riešenie, pri ktorom boli trolejbusy predĺžené na Valašskú ulicu, a prepojenie s Kramármi sa realizovalo cez Mlynskú dolinu a križovatku na Patrónke. Pozostatky plánovanej trate pretrvali na uliciach ešte mnoho desaťročí.
V júni 1983 bola dočasne zrušená linka 218 z dôvodu výstavby Bajkalskej ulice. 1. septembra 1983 bola sprevádzkovaná električková trať v tuneli pod hradom. Tunel postavený v rokoch 1943 - 1949 predtým slúžil pre automobilovú dopravu a využívali ho aj mnohé autobusové linky. Po novej trati premávali linky 5, 6, 7 a 9. 23. septembra 1983 bola predĺžená trať z Karlovej Vsi do Dúbravky po Hanulovu ul., kam začala premávať linka 1. V tomto roku vozidlá dostali nové evidenčné čísla: električky T2 #7201 až 7266, T3 #7501 až 7527, T3M #7601 až 7612, T3CS #7701 až 7716, K2 #7001 až 7084. Dodané boli posledné 3 električky K2YU #7085 až 7087. Trolejbusy 9 Tr boli prečíslované na #6001 až 6060, #6123 až 6159 a 14 Tr na #6201 až 6218.
Na jeseň 1983 začala výstavba dočasnej povrchovej rýchlodráhy z Petržalky cez Starý most (bývalá železničná časť), Dostojevského rad a Karadžičovu na Mlynské nivy, ktorá mala zabezpečovať prepravu obyvateľov Petržalky v rokoch 1986 - 1996 do výstavby definitívneho metra. Na trase mali byť tri zastávky, v Petržalke približne pri dnešnej zastávke Farského, na ľavom brehu Dunaja pri Malej scéne a na Mlynských nivách. Depo sa plánovalo v priestore bývalej železničnej stanice Bratislava-Nivy. Po necelých troch rokoch bola výstavba zastavená a bolo rozhodnuté, že do výstavby metra budú naďalej dopravu do Petržalky zabezpečovať autobusy. Postaviť sa stihlo len niekoľko nedokončených objektov.
1. januára 1984 začala na novovybudovanej trati na Cintorínskej, Rajskej a Dunajskej ulici premávať trolejbusová linka 215 a zavedená bola linka z 218 Jelačičovej na Rajskú. Na ďalšej novej trolejbusovej trati na Ulici 29. augusta začala jazdiť linka 211 z Jelačičovej na Valašskú. 28. mája 1984 vznikla linka 210 sa trasou Búdková - Palisády - Zochova - Zámocká - Búdková, avšak neosvedčila sa a od septembra bola využívaná iba ako príležitostná k Amfiteátru. 27. augusta 1984 vznikli električkové linky 14 z Hlavnej stanice na Železničnú stanicu Nové Mesto a linka 15 s trasou Dúbravka, Hanulova - Karlova Ves - Štúrova - Americké námestie - Vazovova - Steinerova (Krížna) - Jesenského - Dúbravka, Hanulova. V tomto období mala električková doprava najviac liniek počas celej svojej existencie.
V roku 1985 bolo do prevádzky zaradených 20 kĺbových trolejbusov Škoda Sanos československo-juhoslovanskej výroby, ktoré sa nasadili na linky 212 a 217.
Od 2. januára 1986 začala opäť premávať linka 210 s trasou Búdková - Mierové námestie - OD Prior. 1. marca 1986 bola po prestavbe Prievozskej ulice obnovená trať do Prievozu, na ktorej začal premávať trolejbus linky 216 (OD Prior - Prievoz, Mierová). 12. apríla bola v Dúbravke predĺžená električková trať až po ulicu Pri kríži. Začali na nej jazdiť linky 1 a 12, linka 15 bola zrušená. Na linke 12, ktorá bola v tom čase najdlhšou linkou MHD, jazdilo v prepravnej špičke až 24 súprav 2xT3. 1. júla vznikol koncernový podnik Dopravné podniky hlavného mesta SSR Bratislavy. V priebehu roka sa v Bratislave testoval nový kĺbový autobus československej výroby Karosa C 744.
11. januára 1987 snehová kalamita spôsobila úplné zastavenie električkovej dopravy. Doprava bola v plnom rozsahu obnovená až 13. februára. V prvých dňoch kalamity dopravu namiesto električiek zabezpečovali autobusy. V tomto roku sa skončila prevádzka električiek typu T2. Zachovala sa iba jediná električka tohto typu - vozeň #215. Na sklonku roka bol dodaný autobus Karosa C 744 z overovacej série, ktorý sa zaradil do premávky na linke 116 do Čunova.
21. mája 1988 boli linky 3, 5 a 11 predĺžené na novovybudovanej trati do Rače po Komisárky. Od 18. júla do 26. októbra sa rekonštruovala električková trať na Špitálskej ulici. 1. novembra bola s veľkým oneskoreím dokončená trolejbusová trať na Dolné hony na Čiližskú ulicu, kam začala premávať linka 220 s trasou OD Prior - Dolné hony, Čiližská, ktorá nahradila autobusovú linku 20. Predĺžená bola aj trať od prievozského mosta po Cintorín Ružinov (dnes Cintorín Vrakuňa), kam bola predĺžená linka 216, ktorá sa zlúčila s linkou 210, takže jej trasa bola Lovinského - Mierové mámestie - Mlynské nivy - Cintorin Ružinov. 14. novembra 1988 sa zaviedla špičková linka 47-S, ktorá v rannej špičke prepravovala cestujúcich len do centra a popoludní späť. Neskôr sa zaviedli aj linky 27-S, 39-S a 43-S.
Na Jantárovej ceste v Petržalke sa v roku 1988 začalo budovať metro. Išlo hlavne o úsek Kalininova (Pajštúnska) - Janíkov dvor, kde boli vykonané základné výkopové práce.
V roku 1989 sa v Bratislave testovalo hneď niekoľko prototypov autobusov od firmy Ikarus. Medzi nimi bol aj prototyp Ikarusu 435, prototyp Ikarusu 283 a Ikarus 280 na plynový pohon. 1. júla 1989 bola dokončená na dlhú dobu posledná električková trať. Linky 2 a 4 boli predĺžené po novej trati na Zlaté piesky. V ten istý deň vznikol štátny podnik Dopravný podnik Bratislava (DPB). V roku 1989 boli dodané posledné električkové vozne typu T3SUCS.
![<a href='mailto:kelovy [zavinac] azet [bodka] sk' >kelovy</a>](https://www.gravatar.com/avatar/9b45c98b6e7ef13b00d358b9e02b7b7a?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
Solider