Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Tak keď sa bude stavať Prievozská radiála, tak tu už (pravdepodobne) budeme mať dokončenú Petržalskú radiálu a o 10ks viac obojsmerných električiek. 40 vozov by malo stačiť aj na nejakú dlhšiu linku so 4-minútovým intervalom.

Inak kadiaľ pôjde tá električka z Mlynských nív do Vlčieho hrdla? Rozumiem tomu správne, že električka pôjde do Vlčieho hrdla buď po Prístavnej, alebo po ul. Mlynské nivy?

V súčasnosti uznávam, že by ich asi (ak by sa kúpilo až 30 nie len 10ks) nebolo veľmi (v bezvýlukovom stave) kde dať, ale ako písal S499.1023 v #237399 v prípade, že by sa rozhodlo pre variant s úvraťami (aj keď mi prerábanie obratísk na úvrate nepríde dobré) tak vtedy, by zmysel mali (máš pravdu, je to skôr hudba budúcnosti). V súčasnosti by boli prospešné hlavne pri výlukách, kedy by sa hneď pred zatvoreným úsekom položil kaliforňan/urobila spojka (ako bola na Molecovej) a všetky linky by sa tam skrátili, bez nutnosti akokoľvek inak meniť linkovanie (napr. viesť k úvrati iba jednu linku a druhú skrátiť iba po centrum), keďže by sme mali dostatok vozov na pokrytie výpravy dvoch nosných liniek v pracovných dňoch (cca 50-60 vozov).

Ikarus 280: ‘Maďarský obor‘ ovládol mestá východu. Potom sa zrútil ako Ikaros

http://socialistickamotorizacia.sk/?p=214&fbclid=IwAR3kGTTcHyRraObwK9sjdwK7XVbsNpI25O_Fvc1GtW-Ov9WEpPNzDPdbuSg

Len kde tie konecne chces dat, ked za 30 rokov pribudol 1 nedokonceny kus trate? Pri tempe vystavby trati v BA by tie vozy boli uz “po smrti”, kym by bola niekde vyuzitelna uvrat (teda pokial by sa nevytvarala na existujucich kolajach stylom “len aby bola”)

Tak ked sa ma rozsirovat elektrickova siet, kde vies len tak spravit obratisko okrem okrajovych casti? Na rozdiel od Prahy nemame kolaje/otocku pri kazdej vrbe. A keby bola moznost stavat po etapach (ako napriklad Petrzalku, ale s mensou pauzou), nebolo by vhodnejsie mat tych vozov co najviac, nech na ine trate nejdu stare vraky?

Dalej je obojsmerna elektricka na tolko nevyhodna oproti klasickej, aby sa prehliadli pripadne benefity pri vylukach, MU ci moznom lahsom rozsireni siete? Alebo nedajboze zacneme s T3PX?

A ak chces kludne priklad, co tak ulica Mlynske nivy, ked sa tam bude tahat elektricka? Kde by si ju ukoncil pocas vystavby, resp. tahal/staval by si to naraz od ASMN az po Vlcie hrdlo, kde ma byt prve obratisko po trase? Budeme celych 5km trate stavat naraz?

Tak napríklad práve v tej Budapešti, kde je slučkové obratisko čím ďalej tým väčšou výnimkou, som nikdy nevidel, že by sa obojsmernosť vozidiel využívala pri náhlej dopravnej závade na radiále.

V Škodovke musia počítať podľa noriem, ktoré napr. vylučujú státie v priestore dverí.

Sa odsťahuj do Budapešti, keď si sa práve včera zhliadol v úvraťových obratiskách.

To nie je vzhľadom na konfiguráciu prežskej siete (otočka alebo prepojenie tratí pomaly na každom rohu) úplne férový argument - v Prahe sa napríklad pri výlukách bežne zavádzajú ostrovné prevádzky, z čoho by v Bratislave všetko vedenie prevádzky dostalo minimálne horúčku omladníc...

Neotočia ale predĺženie koľaje či oddialenie výhybiek o 15 m bude ten najmenší problém v celej dileme, či jedno- alebo obojsmerné vozä.

Asi nevýhoda oproti 29T, nie oproti hromadnému prepravníku ľudského pretlaku, zvanému T3.

Je potrebné stanoviť koncepciu, či sa bude Bratislava uberať cestou úvraťových obratísk alebo to bude len výlukové riešenie. Až od toho sa môže odvíjať stanovenie počtov potrebných obojsmerných vozidiel.
Každá koncepcia má svoje výhody a navýhody - ja som zástancom jednosmerných vozidiel ale neupieram výhody ani obojsmerným.

Závisí od miestnych špecifík, príkladom je iné susedné hlavné mesto Budapešť s ich častými úvraťovými obratiskami.

Vozidlový park má byť v súlade so sieťou. Ak nechceme budovať úvraťové obratiská, je 30 obojsmerných vozidiel viac ako dosť.

Ak by sme ale chceli rozširovať sieť postupnými krokmi (napr. najprv trhovisko-Košická a Šafárikovo nám.-Eurovea a až potom niekedy úsek pred divadlom alebo postupné budovanie trate do Biskupíc) alebo chceme lepšie zvládať časté výpadky na radiálach a pridáme koľajové spojky, tak by viac obojsmerných vozidiel nebolo na škodu. Sú však drahšie na nákup a predpokladám aj údržbu.

Mne nešlo iba o MÚ, ale ako tu niektorí napísali skôr o to, aby sme mohli mať viacej konečných s úvraťou (a úvratí na trati, pre rôzne výluky). Príde mi to rozumné a videl som, že v niektorých európskych mestách dokonca pri rekonštrukciách obratiská prerábajú na úvrate (u nás by toto nebolo možné a asi aj zbytočné). Viem si ale predstaviť, že pri dostatku obojsmerných vozidiel, by sa napr. pri nedávnej výluke v Rači nemusela L7 zrušiť, ale mohla by spolu s L3 končiť pri Cintoríne Rača.

Najbližšou rozostavanou aj dokončenou traťou bude tá v Petržalke, pričom po nej sa uvoľní 30 obojsmerných vozidiel. Tie sa následne môžu presúvať všade tam, kde ich bude pri ďalších stavbách treba.

Nateraz neviem o žiadnej takej trati, ktorá by počítala s úvraťovým obratiskom (i keď veľmi by ma zaujímalo, ako sa vôjde obratisko na Súhvezdnú). Takže jediné využitie, mimo výluk, by bolo pre linku končiacu na Riviére (v potreby môže jazdiť tam, kde bude potrebná úvrať aj na opačnom konci) a na akúkoľvek linku dnes 30 vozov bohate stačí aj s rezervou.

A podľa akej inej, než papierovej kapacite, mám porovnávať, keď tá iná k dispozícii nie je?

Navyše, ktorý papier tvrdí, že 149 (Ik280) je viac ako 177 (MBCC)? Je tá hodnota vypočítaná podľa podľa tej istej metodiky?

Ze zrovna ty bazirujes na papierovej kapacite, to ma sokuje. Takze budes teraz tvrdit, ze Ikarus 28X ma kapacitu vacsiu ako Capacity, lebo papier to tvrdi?

Ale veď píšem celý čas o kapacite, nie o počte miest na sedenie.

V Škodovke sú potom asi padnutí na hlavu, keď rozdiel v obsaditeľnosti pri 30T vs. 29T je 1 osoba.