Zdravím všetkých. Mohol by dakto pomôcť dokresliť? Nie som si sto pro istý niekoľkými vecami, konkrétne:
1) Viedli koľaje do toho prístavku? Na jednej jedine fotke stojí voz #150 (tá hovadina služobná s vlastnou stavbou kasne) na dvojici koľají, ale tie sú VEDĽA budovy. Lenže na pôvodných snímkoch vedú koľaje (opticky) do toho prístavku.
2) Koľaj výťažná - bola jednokoľajná? Končila kúsok za krupkovou? Na posledných snímkoch pred jej vytrhnutím badať daľší výjazd z vozovne (trinagel) práve na túto koľaj.
3) Vjazd do vozovne ide oblúkom, predpokladám na koľaj do haly 4 a 5, avšak iba oblúk a ideme rovno? Alebo je to kúsok dalej, oblúk a hneď protismerný oblúk (esíčko) po tú rovinku do vozovne?
4) Vo vozovni boli len tieto koľaje? žiadne iné?
5) Prechod z jednej koľaje na druhú pri umelke - bol len po hrotoch tá jedna spojka? Druhá spojka nebola?
Nevšímajte si zatiaľ skicárovú formu bez oblúkov, ide mi o schému, jej prekreslenie na oblúky bude až budem mať ujasnené všetky pozície.
Vďaka vopred každému za pomoc pri dokreslení schémy.
Ak by sme brali hodinove maximum na jednej nastupnej hrane, Zochova by mala zvitazit s prehladom, tam je medzi 7 a 8 rano nejakych 75 spojov kazdym smerom.
Ak by sme brali sucet za cely tyzden a podla uzla a nie podla konkretneho nastupista, tipol by som si Trnavske myto, ktoremu "pomaha" vysoka frekvencia elektriciek pocas celeho tyzdna.
V tom prípade asi Zochova. Spomedzi spomínaných uzlov práve Zochovu obsluhuje najviac liniek s bezkonkurenčne hustým sledom spojov hlavne v špičke - 80, 83/84, 93/94. Do toho ti ešte prídu "menej husté" 31/39 a občas nejaká 184.
Tak keď príde 80 vozov s fotobunkou, tak myslím že cestujúci sa začnú učiť že niečo také existuje. Všetko je to iba o zvyku, tak ako môžu niekde fungovať všetky zastávky na znamenie, tak môže fungovať aj fotobunka. Čím viac vozidiel s fotobunkou bude, tým rýchlejšie si cestujúci zvyknú že musia stáť ďalej od dverí.
Ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď. Čo sa týka vyťaženosti, myslel som počet spojov (autobusov/trolejbusov/električiek), ktoré cez deň prídu na danú zastávku, nie liniek.
Predpokladam ze stale by fungovalo blokovanie rozjazdu ak sa dvere nedovreli. Samozrejme idealne by bolo dosiahnut taky stav, aby vlcaci nemuseli visiet vo dverach a teda sa mohla fotobunka pouzivat plnohodnotne, ale tam este nie sme.
Z mojho pohladu je v bratislavskych podmienkach idealne to riesenie ktore maju MBCC, teda fotobunka pre ucely automatickeho zatvarania dveri + moznost manualneho zatvorenia dveri vodicom, v kombinacii s velmi dobrym senzorom doliehania dveri.
• medzi električkovými linkami vyhráva linka 3;
- cez pracovný deň odjazdí 432 spojov,
- ak sa kolo z Molecovej na Molecovu berie ako dva spoje, vedie linka X6;
~ cez pracovný deň odjazdí 504 spojov,
• medzi trolejbusovými linkami víťazí linka 212;
- cez pracovný deň odjazdí 282 spojov,
• medzi autobusovými linkami vládne linka X5;
- cez pracovný deň odjazdí 506 spojov,
- za nevýlukových okolností je to ale linka 95;
~ cez pracovný deň odjazdí 404 spojov.
Ak SORka nevie zavrieť dvere, tak buď stojí v kopci (nemusí byť výrazný, niektorým vozom stačí aj výstupište na hlavnej stanici) alebo nadmerne tratí vzduch pri zastavení/otváraní dverí a nestihne dotlačiť do momentu zatvárania dverí. Hlavne na tých najnovších (12m aj 18m rovnako), stačí ak je na niektorom z okruhov jemne pod 8 barov (namiesto ideálnych 9-10) a už sa äebú dvere.
Fotobunka nie je úplná blbosť, hlavne v horúcich a studených mesiacoch je to fajn vynález. Tlačidlo na zatváranie dverí by však malo „cestujúci-necestujúci“ dvere zavrieť.
Zavisi od toho ci berieme vsetky linky alebo len dennu premavku. Ak vsetky jednoznacne Hlavna stanica - 24 spojov vratane nocakov, ak iba denne Racko, Trnko a Patronka narovnako po 14
a ako sa toto vyriesilo v Capacity? bezne jazdim L83 ked je natrieskana az "po okraj" a dvere sa zatvaraju v pohode... a pamatam si, ze zo zaciatku ked niekto stal v tej zltej zone pri dverach, tak sa zavriet nedali
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
Jadran