Discussion Forum › General Discussion

A nezda sa ti to take pokrytecke ???? Zda sa mi potom lepsie riesenie chodit autom, ani to mi nikto nebude branit, a nikto sa ma ani nesnazi o***abrat.

Nikto ti nebude brániť kúpiť si nový ročný PCL od 1. septembra, len v takom prípade nevyužiješ bonus.

Wiener Linien budú mať od 2021 nové uniformy, na konci článku je galéria
https://www.wienerlinien.at/eportal3/ep/bvContentView.do?contentTypeId=1001&contentId=5001764&programId=74577&channelId=-47186

Asdi nijako, ani na stranke DP ani na stranke mesta ticho . . . akoby sa nic nedialo. Vlastne sa ani nic nedeje.

Skryte alebo bezcharakterne zdrazenie PCL ? Studentsky 90 dnovy PCL, predlzuje sa automaticky o 30 dni pri zakupeni nasledneho PCL za ddrzania podmienok atd atd. Zakupil som nasledny 365 dnovy, od zaciatku septembra, takze tento sa mi nasledne predlzi az do konca septembra 2021. Ako nasledne zakupim dalsi 365 dnovy ? No nezakupim, pretoze potvrdenia atd. Potvrdene emailom z DP. Takze ratajte so mnou, za 365 zaplatim 132,10 , nasledujuci musim skombinovat ako 3x90, 2x30 a jeden mam od DP zdarma, cenovo 3x36.15 + 2x13.45 + 1x0 = 135,35. Bomba kseft pre DP, za ruskom akejsi pochybnej ulavy ziska na kazdom takomto cestujucom navyse vyse 3 EURA . . . V DP to maju asi dobre zratane, ze sa im to takto viac oplati, alebo zeby som ja ratal zle????

A ako? Dnes zacina a nikde som snad nezachytil, ako sa planuje mesto zapojit. Ci co, v ramci ETM planuje mesto viac rozkopavok?

Európsky týždeň mobility je ako už z názvu vyplýva celoeurópsky. Je aj tento rok tak ako každý rok od 16. do 22. septembra. Pokiaľ viem mala by sa zapojiť aj Bratislava.

To je jednoduché. Potenciál medzi koľajnocou a zemou je v rádoch milivoltov. Ak by došlo k poruche uzemnenia, mohol by si dostať zásah tzv. krokovým napätím (napätie zabíjajúce psíky). Vysvetľovať to tu nebudem, stačí strýko Gúgeľ. Ale koľajnica je uzemnená tak mnohobodovo, že to prakticky nehrozí, to už trolejbus je iné kafe.

Bude tento rok v Bratislave Týžden mobility? Ak áno, prejaví sa aj v doprave?

Celá elektricka je uzemnena tým, že stojí na koľajniciach. Teda jej napätie je 0 V. Teda ta nič nemôže kopnúť.

Dik.

Napíš na mail imhd@imhd.sk

Len zo zvedavosti, ked tam uz beha ten prud, nedali by sa tym nabijat mobily?

Ike tu mas mensiu schemu ako by to bolo "zapojene", kedze mam pocit, ze si zle predstavujes ako by vznikol obvod.

Znova opakujem, ze 1000 ohmov odpor (kedy by pri 600V tebou pretieklo maximalne 0,6A) je na spodnej hranici ("The skin resistance may vary from 1000 ohms for wet skin to over 500,000 ohms for dry skin") keď si napríklad mokrý. Za bežných suchých podmienok je tvoj odpor vyrazne vyssi a uz sa dostavas do takych prudov, co to ani necitis.

Druha vec je, ci jednosmerny prud pojde skrz teba a tvoj odpor do zeme, alebo omnoho viac ochotne pojde cez kolajnicu s minimalnym odporom tam, kam povodne mal ist a tym padom mozes kolajnicu ohmatavat kolko len chces

toto je uz skor na kreslenie a pokec k tomu, ono kazdy kus toho obvodu ma nejaky odpor (vcetne zdroja (meniarne), jeho vnutorny odpor sposobi pokles napatie na svorkach ked ho zatazis), prud je prietok a v ramci jedneho useku bez "odbociek" musi byt rovnaky, v "odbockach" mas sucet vstupujucich a vystupujucich prudov rovny nule (a to to cele este dost zjednodusuje to ze to je jednosmerny obvod a nemusis uvazovat kapacitne a indukcne vlastnosti obvodu)

a v podstate rovnake rovnice ako pre elekjtricke obvody existuju aj pre prudenie kvapalin, mozno pre jednoduchost ti moze byt nazornejsie prestavit si miesto elektrickeho obvodu okruh z rur v ktorych prudi voda, dimenzie vodicov zodpovedaju prierezu rur (a z rychlosti prudenia vyplyvajuce tlakove straty su ekvivalentom napatovych strat), a taktiez pokial mas ten vodny okruh v poriadku tak plati ze vsetka voda co ti do nejakeho miesta pritecie tak musi z neho aj odtiect....

Tvoja prvá veta platí do doby, kým na trati nie je spotrebič, v našom prípade električka. Akonáhle je, tak by v koľajnici mal byť prúd indukovaný napätím (električka musí byť súčasťou uzavretého obvodu, inak by sa nepohla a súčasťou obvodu je aj koľajnica). Keby si dal voltmeter pred a za električku, tak by Ti mal namerať 600 V. Ak spravíš jednoduchý elektrický obvod AA baterka + vodič + žiarovka, tak Ti 1,5 V nameria všade. Analogicky by to tak malo byť aj tu. Preto sa pýtam, či je niečo inak, alebo ak nie, prečo stúpnutie jednou nohou na koľajnicu nezabije. Rovnako ako koľajnica by sa mal správať aj trolejbusový trolej so zápornou polaritou (tuším by to mal byť ten vľavo).

Inak na označenie vodiča v DC obvode by sme nemali používať nulák, aj keď v tomto prípade to vnímam ako barličku na elimináciu nedorozumení.

#236262 mám trocha problém pochopiť, čo sa deje s napätím v spotrebiči a to už týždeň pozerám všetky relevantné kanály na youtube. Každopádne, v jednoduchom obvode nameria ampérmeter prúd v každom jeho mieste (z pohľadu toku elektrónov v DC obvode aj za spotrebičom). A prúd bez napätia nemôže existovať. Preto uvažujem, že pri idúcej električke by trakčné napätie malo byť teda aj v koľajnici, rovnako ako prúd (dokonca by tam mal byť súčet ampérov za všetky električky v sekcii).

Skúsim jednoduchú analógiu, o ktorú sa opieram:

Mám obvod so AA batériou 1,5 V a žiarovkou s odporom 1 ohm. I=U/R = prúd v obvode bude 1,5/1 = 1,5 A. Kebyže na ktoromkoľvek mieste preruším vodič a jeho jeden koniec chytím ľavou rukou a druhý pravou, dostanem I=U/R ampéra a keďže napätie je nízke a odpor môjho tela obrovský, som v cajchu.

A teraz nahradím AA batériu DC zdrojom v meniarni = 600 V a žiarovku električkou, ktorej odpor síce nepoznám, ale nie je nulový. Zoberiem si Škodovku, ktorá má celkový výkon 600kW (a to nepoznám účinnosť vozidla a príkon), na ktorý pri napätí 600 V potrebujem I=P/U, teda 600.000/600 = 1000 A (samozrejme pri plnom a zrejme teoretickom výkone električky).
Jednou nohou sa dotýkam jedného pólu, druhou nohou sa dotýkam druhého pólu (a nemusí to byť koľajnica-zem ale dva konce prerušenej koľajnice). Mal by som do tela dostať I=U/R ampérov a keďže čitateľ v rovnici nie je malý, malo by ma to zabiť (tretinové napätie pri rovnakom odpore ľudského tela a oveľa menšom prúde dokáže zabiť).

Z toho vlastne vznikli AC/DC?

Jednu nohu mas na zemi, druhu mas na nulaku + zem. Rovnako aj kolajnica ak je zapojena nulak + zem.

Tvoje telo ma zaroven odpor radovo vyssi ako kolajnica (ludske telo ma podla okolnosti na kozi bezny odpor medzi 500 az 100 000 ohm, odpor zeleza (plus minus aj zeleznej kolajnice) je podla wiki 0.0000000970 ohm) - tak kadial asi pojde prud ochotnejsie?

Dalej nezabudaj, ze mas 600V DC a v zasuvke mas 230V AC, pricom podla niektorych zdrojov je AC asi 4-5x nebezpecnejsie ako DC

Nechápeme sa a nevylučujem, že to nie je mojim opisom. Jednoducho prúd pri električke prúdi nasledovne (ale môžem sa mýliť):

Napájací bod - trakčné vedenie - zberač - silový blok - podvozok - koľajnica - zem.

Prúd ide primárne najkratšou cestou s najmenším odporom, pričom na uzemnenie (a predpokladám, rovnako ako ty, že koľajnica v roli nuláku je zároveň uzemnením) sa používa zvyčajne materiál s minimálnym odporom, neporovnateľne menším ako ľudské telo. Stále však, ak dám bosú nohu do zeme (napr. do rozchodníka) a druhou bosou nohou sa dotknem koľajnice, cez ktorú práve prúdi prúd z idúcej električky do zeme, by som mal byť v roli vodiča (nie električky, ale elektrického), ktorý umožňuje prúdu skrat.